Longobardská

Návrat na zoznam

Obdobie sťahovania národov môžeme rozdeliť zjednodušene na dve fázy. Zatiaľ čo v 1. tretine 5. storočia určovalo dejiny stredného Podunajska súperenie rímsko-germánske, prinajmenšom od konca 5. storočia dokladajú nálezy, že Dunaj a Malé Karpaty tvorili hranicu medzi dávnejšie usadenými Longobardmi na juh od Dunaja a prvými Slovanmi severne od rieky. 5. a 6. storočie je považované za dobu veľkých presunov. Gentes, čiže kmene Germánov, Sarmatov, Hunov, ale aj Slovanov a iných si hľadali nové miesto na území zanikajúceho či už zaniknutého rímskeho impéria. Bezprostrednou príčinou veľkých migrácií bol vpád Hunov. Aj v dôsledku neho stratili Rimania okolo tretiny 5. storočia kontrolu nad provinciou Panónia, do ktorej patrilo aj pravobrežné územie dnešnej Bratislavy.Priestor stredného Dunaja tak ovládli Huni, neskôr po rozpade hunskej moci germánske kmene, ktoré si tu budovali kratšie trvajúce kmeňové zoskupenia (ríše). Najdlhšie z nich sa udržala ríša Longobardov. Tí sídlili prinajmenšom od 4. stor. v priestore Pomoravia, dolného Rakúska a maďarského Zadunajska. Okrem iného zaujali aj priestor niekdajšieho rímskeho vojenského kastela Gerulata. Strategická poloha predurčovala toto ramenami Dunaja popretkávané územie, aby sa tu aj naďalej križovali mocenské záujmy s obchodnými aktivitami.Nové poznatky o tomto období priniesol objav ich pohrebiska v katastri Rusoviec na polohe Pieskový hon. Je to doposiaľ jediné kostrové pohrebisko zo 6. storočia na území Slovenska s vyše 100 hrobmi. Zaujímavý – a treba povedať, že pre dané obdobie pomerne typický – je fakt, že väčšina hrobov bola (väčšinou ešte krátko po pohrebe) vykradnutá. Druhým typickým znakom tej doby je, že okrem ľudských jedincov sú na pohrebisku pochované i kostry psov a koní. Práve kombinácia ľudského pohrebu s koňom, resp. psom, naznačuje príslušnosť pochovaného k spoločenskej elite tej doby.Zaujímavý je aj antropologický poznatok, že najväčší počet pochovaných mal medzi 30 až 59 rokmi a žien bolo pochovaných trikrát viac ako mužov. Niektorí to vysvetľujú absenciou bojovníkov, ktorí padli mimo osady, iní mnohoženstvom.K cenným nálezom z tohto obdobia patria šperky z drahých kovov, zdobené almandínmi a osobitné miesto patrí aj sponám. Z toaletných potrieb sa našli kostené hrebene a fragment zrkadla. Zo zbraní sa vyskytovali nože, hroty kopijí, kostené obloženia luku, mince, ďalej ocieľky a kresadlá, kovania opaska a konský postroj. Keramika bola uložená väčšinou pri nohách mŕtveho človeka.Historicky novým a zaujímavým faktom je, že pohrebisko používali Longobardi ešte začiatkom 7. storočia, teda dávno po odchode väčšej časti tohto kmeňa z Panónie.

► Späť na Rusovce