Utorok 22. 10. 2019
Dnes má meniny Sergej

Kosol sv. Víta

Pamiatkové hodnoty Rusoviec - Kostol sv. Víta
 

Zuzana Zvarová (text z monografie Rusovce, 1998)
 
Najstaršou sakrálnou stavbou na území Rusoviec je rímskokatolícky kostol sv. Víta, ktorý už dlho priťahuje pozornosť archeológov, historikov umenia a architektov - pamiatkarov. Kostol sv. Víta je situovaný v južnej časti parku kaštieľa, v tesnej blízkosti Balkánskej ulice. Objekt je hmotovo a dispozične jednoduchá jednoloďová stavba výškovo gradujúca od sanktuária, cez loď k veži. Štvorcová veža je predstavaná na pilieroch s podklenutím. Loď obdÍžnikového pôdorysu je zaklenutá tehlovou valenou klenbou so štyrmi pármi luniet, nesených šiestimi pármi pilierov. Je prístupná dvoma vstupmi - hlavným z podvežia a bočným z juhovýchodnej strany. Zastrešená je sedlom. Štvorcové sanktuárium je zaklenuté tehlovou klenbou a zastrešené polvalbou. Predstavaná veža je nesená dvoma hranolovitými piliermi. Podvežie je z troch strán otvorené a zaklenuté krížovou klenbou. Druhé poschodie veže má otvory do všetkých štyroch strán, z toho tri sú združené so stredným kamenným stÍpikom s bobuľovou hlavicou a pätkou s pazúrikmi. Veža je ukončená helmicou.
 
Fasáda objektu plne odráža zložitý stavebný vývoj kostola od kameňa s rímskym nápisom na pilieri veže, zachovaného pôvodného "okula" sanktuária, nárožných bosáží, až po renesančný kamenný portál s datovaním 1613 na bočnej fasáde. Najproblematickejšou sa pri tejto stavbe stáva otázka jej datovania vzniku. Posledný stavebno-architektonický výskum objektu realizovaný v roku 1993 zhrnul doterajšie výsledky o stavebno-historickom vývoji objektu. V prvej etape vznikol jednotný stavebný celok pozostávajúci z hmoty veže, lode a zaklenutého sanktuária a podklenutie veže. Loď bola plochostropá. Predpokladá sa, že kostol postavili na mieste staršieho objektu. Už v tejto etape boli do objektu dva vstupy - čelný a bočný. Veža bola zvnútra neomietnutá, delená dvoma podestami na trámoch. Predpokladá sa, že bola ukončená tehlovou helmicou. Datovanie tejto etapy nie je jednoznačné, uvažuje sa o 14.-15. storočí.

Druhá, jednoznačnejšia fáza - renesančná, je datovaná latinským nápisom nad bočným vchodom, ktorý hovorí o tom, že rusovský farár Peter TisIiarich dal kostol upraviť a znova vysvätiť. Uvedený je dátum 15. 6. (sviatok sv. Víta) 1613. V tejto etape dostal bočný vstup kamenný portál s lištou a nadpražnou rímsou. Realizované sú ryté výzdoby nároží objektu a okien. Najväčším zásahom barokovej fázy z polovice 18. storočia bolo vloženie valenej klenby na pilieroch do priestoru lode. Vtedy bola pravdepodobne postavená i sakristia podkovovitého tvaru. Posledná ucelená úprava kostola prebehla koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Došlo k zbúraniu sakristie, vybudovala sa dnešná tehlová helmica veže, osadil sa zvon a kríž, realizoval sa nový krov. Kostol bol omietnutý v exteriéri a interiéri. Pôvodný interiér kostola sa nezachoval. Okolo kostola bol cintorín, funkčný do konca 18. storočia. Dnes ho pripomína len drevený kríž situovaný pri ceste.
 
Zhodnotenie významu kostola ako stredovekej sakrálnej stavby a jeho miesto a postavenie vo vývoji stredovekých Rusoviec, ako i Bratislavy, prípadné vývinové súvislosti so stredovekou sakrálnou architektúrou vidieckych sídiel Podunajska je doteraz nezodpovedanou vecou.